Girl on fire 9.

Rebecca

Rýchlo som sa poobliekala, namaľovala a ponáhľala sa za Eleanor. Bola som riadne vytočená. Prisahám, že keby pri tom bazéne neboli ľudia Liamovi by som jednu vylepila. Je to debil. Tvári sa akoby som bola nejaký posol z pekla. Čo mu na mne tak vadí?

Rozhodla som sa, že El nič nepoviem. Nepomohlo by to a ja nemienim na neho žalovať. S debilitou mu to nepomôže.

Napchala som si do malej kabelky vreckovky, lesk na pery a mobil a zamkla izbu. El ma už čakala pred výťahom ako sme sa dohodli. Usmievala sa od ucha k uchu a klepkala prstami po stene.

„Trvá ti to!“ obvinila ma.

Mykla som plecami. „Akoby si ma nepoznala.“

Pred hotelom nás čakalo zopár fanúšičiek, s ktorými sa El ochotne pofotila a prehodila pár zdvorilých slov. Ja som len potichu stála bokom.

„Naozaj chodíš s Liamom?“  opýtala sa ma jedna.

Prekvapene som na ňu pozrela a pokrútila hlavou. „Nie! V žiadnom prípade.“

Druhé dievča mi pred tvár strčilo mobil. Na displeyi bola fotka mňa a Liama v bazéne.  Stáli sme pri sebe až príliš blízko a ja som sa usmievala. Bol to však arogantný a silený úsmev, v žiadnom prípade nie zamilovaný. To ony však nemôžu vidieť.

„To nie som ja,“ zaklamala som.

„Ale áno si. Smiem vedieť ako sa voláš?“ opýtalo sa ma prvé dievča.

Znovu som pokrútila hlavou. „Nikto.“

„Rebecca makaj!“ zakričala na mňa El a nastupovala do taxíka. Povzdychla som si a predierala sa davom.

„Rebecca počkaj!“ pišťali za mnou dievčatá. Neotočila som sa, len som kráčala smerom k taxíku a ignorovala celý ten krik.

Super. Celý svet si myslí, že chodím s Liamom. Veď prečo nie? Rozprávanie, respektíve hádanie, je asi vážny dôvod na vzťah.

„To je šialené,“ povedala som a oblizla si pery.

El na mňa súhlasne pozrela. „To je. Ale mám tie baby rada,“ usmiala sa. „Niektoré sú síce protivné, ale nie všetky.“

„Podľa nich chodím s Liamom,“ frflala som.

„Prečo?“

„Lebo som sa s ním rozprávala pri bazéne a nejaký dobrák nás odfotil.“

„O čom ste sa vy dvaja bavili?“

Zamračila som sa a pokrútila hlavou. „Len pár viet. Nič konkrétne. Nezaťažuj ma tým dnes večer,“ prosila som ju.

„Mimochodom, s kým si odišla minule z klubu?“ opýtala sa ma El a uhládzala si šaty.

„S Georgom. Osud znovu chcel aby sme sa stretli,“ zasmiala som sa. „Ten chalan je skvelý ale...“

„Nemyslíš to s ním vážne,“ doplnila ma Eleanor.

Prevrátila som očami a prikývla. „Áno. Ja sa sústredím na kariéru a iné veci. Ja na lásku a vzťahy neverím. Je to beh na dlhé trate, ktorý sa skončí prehrou a bolesťou.“ Našpúlila som pery a zadívala sa z okna na New York.

„Znie to otrepane, ale uvidíš, že príde niekto s kým budeš chcieť bežať až dokonca,“ pošepla mi El.

Rozosmiala som sa. „No, keď to vravíš ty Calderová! Tak to musí byť pravda.“

Celý večer sme len pili, tancovali a zabávali sa. Porozprávali sme sa o všetkom možno. El mi porozprávala o starých kamarátoch z výšky. Ja som jej porozprávala o Paríži a o všetkých veciach čo sa stali za posledný rok čo som bola preč. Všetko sa tak veľmi zmenilo.

„Som veľmi rada, že som späť,“ pošepla som jej, keď sme  odchádzali s klubu. Držali sme sa za ruky a na všetkom chichotali.

„To aj ja. Už v Londýne nebude nuda. Konečne budem mať znovu pocit, že žijem.“

„S Louisom taký pocit nemáš?“ spýtala som sa nechápavo.

Eleanor vypúlila oči. „Jasné, že mám. Ale on je v poslednom čase tak ďaleko. Chýba mi.“

Objala som ju okolo pliec a rozstrapatila jej vlasy. „Neboj sa. Nevidela som ešte nikoho takého ako vy dvaja. Patríte k sebe.“

El sa zasmiala. „Ďakujem za všetko, Rebecca.“

Prikývla som. „Som mrcha, ale k tebe byť zlá proste nedokážem.“

„To si cením.“

Obe sme sa rozosmiali a nastúpili do taxíka.

Na druhý deň sme stihli nejaké tie nákupy. Kúpila som si novú bundu, čižmy a kabelku. V New Yorku, Paríži a Londýne sú proste najlepšie nákupy. Už večer sme mali odchádzať domov. Takéto krátke návštevy rôznych miest by ma hrozne vyčerpávali. Nechápem ako sa chalani môžu tak veľmi ponáhľať.

Nemala som s balením nejaké veľké ťažkosti, keďže som sa ani poriadne nevybalila. Na večer sa mi nechcelo nejako extra maľovať.   Natiahla som na seba len sivé tepláky, modrú mikinu a čierne conversy. S vlasmi som sa extra nebabrala. Len som si ich zopla do drdola a bolo.

„Vyzeráš unavene,“ poznamenal Niall, keď som vychádzala z izby.

Strhla som sa od šoku. Nikoho som o tomto čase na chodbe nečakala. „No áno. Moc som toho nenaspala. Aký bol včerajší večer?“

Niall len mykol plecami. „Fajn. Skamarátil som sa  s Lady Gagou.“

Zasmiala som sa. „To znie ako dobrý večer.“

„Áno, tak ako každý v obklopení hviezd.“

„Tešíš sa domov?“ opýtala som sa a zamkýnala izbu. „Určite ste už z tohto všetkého unavení.“ Strčila som si kľúče do vačku a išla smerom k Niallovi.

„Možno trochu. Ale tento život je skvelý.“

Prikývla som. „No áno. Len tie hučiace fanynky, dotieraví fotografi...“

„Daň za slávu,“ šepol, žiarivo sa usmial a pristúpil ku mne dosť blízko.

„Pozri Niall, si veľmi milý chalan, ale nie si môj typ. Teda jasné, si zlatý ale nič viac, dobre? Nechcem aby došlo k nedorozumeniu,“ zašepkala som v rozpakoch a odtiahla sa od neho.

Niall zosmutnel a zvesil hlavu. „To sa mi stáva často. Niall prepáč, mne sa páči Harry,“ napodobnil ženský hlas.

„Dievča ako ja by si ťa nezaslúžilo, ver mi,“ zamrmlala som a jemne ho objala. „Ale kamarát ako ty by sa mi páčil.“

Niall sa zasmial a pošúchal ma po chrbte. „Nechápem čo proti tebe Liam má. Si skvelá.“

Pokrútila som hlavou. „Ani v najmenšom.“  

Ani som sa nenazdala a už som bola doma. Rachel spala na sedačky, v telke išiel nejaký trápny sitkom a bytom rozvoniavalo nejaké jedlo.

Nechcelo sa mi viesť nejaké dlhé konverzácie, tak som ju nechala tak, len som zaliezla do izby. Vybalila sa, osprchovala sa a išla spať. Osem hodín spánku mi pomôže viac ako čokoľvek iné.

Zobudila som sa krátko pred šiestou. Akurát stíham do roboty, pomyslela som si len čo som sa pozrela na hodinky.

Obliekla som si čierne rifle, bielu košeľu a čierne sako. Vďaka Eleanor ma chytila Top Shop-ová móda ešte viac ako predtým. Obula som si biele baleríny, spravila make-up a vyšla z izby.

Rachel akurát pripravovala raňajky.

„Ahoj, zlatko,“ pozdravila ma. „Dáš si raňajky?“

Prikývla som. „Niečo malé. Som prekvapená, že môj byt ešte stojí,“ zamrmlala som, keď som si sadala za stôl.

Rachel predo mňa postavila raňajky a sadla si vedľa mňa. „Ja nie som ako ty.“

„V tom máš pravdu.“

„Ako bolo v New Yorku? Mimochodom, prečo si mi nepovedala, že chodíš s tým chalanom z One Direction?“

Vypadla mi z rúk lyžička. „Ja s nikým nechodím!“ zaprotestovala som. Áno, včera keď sme opúšťali Heathrow išla som popri Liamovi, ale rozprávala som sa s Eleanor. Možno to vyzeralo predsa len inak. Zasa.

„Na internete som videla vaše fotky z bazéna a potom to na letisku,“ Rachel pokrútila hlavou a išla do obývačky pre notebook.

Čosi tam ťukala a potom ho postavila predo mňa. Na jednej fotke som sa v bazéne usmievala na Liama a druhá bola z letiska. Liam čosi vravel Louisovi, ale ten bol vystrihnutý a ja som sa akurát smiala na niečom čo povedala Eleanor, ktorá bola tiež vystrihnutá.

„Celé zle!“ zahundrala som. „Ver mi, ja s tým idiotom nič nemám.“

Rachel sa usmiala. „Je pekný, hodíte sa k sebe a je to tvoj typ. V čom je problém?“

„V jeho povahe a názoroch. Na všetko čo si povedala vravím nie.“  Dobre, klamala som. Liam je viac ako pekný a je to môj typ, ale čo z toho keď to poviem nahlas? Absolútne nič. Jeho povaha a názory sa nezmenia.

„Takže toto je nový projekt! Architektov naň budem vyberať o dva mesiace. Treba sa snažiť ľudia a je to vaše! Verte či nie, tento projekt jednému z vás úplne zmení kariéru,“ šéf dokončil svoj príhovor na porade a zahľadel sa do davu.  Jesicca čosi ťukala do mobilu a Beatrice sa dívala do drobného zrkadielka.

Pre zmenu mal šéf naozaj pravdu. Tento projekt na výstavbu nových, luxusných bytov je naozaj špica. Je to fakt veľká zákazka, ktorá by mohla obyčajného architekta preniesť medzi najžiadanejších v celej Británii.

Všetci postupne opúšťali zasadačku, len ja som ostala až kým nevyšla posledná noha z dverí.

„Ehm, šéf,“ povedala som a podišla k šéfovi.

„Už veľakrát som ti povedal aby si ma volala, pán Bennet, Kingová,“ zahundral šéf a balil si všetky papiere.

„Tak teda, pán Bennet, vy dobre viete, že pre túto prácu som ako stvorená. Viem čo je dnes moderné a čo dnešní ľudia chcú. Nemôžete mi tú prácu, prosím dať?“ opýtala som sa, zvodne sa usmiala a zaklipkala mihalnicami.

Šéf sa zasmial a pokrútil hlavou. „Niekto to bude robiť tento projekt musí byť seriózny a zodpovedný.“

„Nehovorím,  že nie si zodpovedná, ale vôbec nemáš rodinné cítenie. Od hlavného architekta potrebujem cítiť čosi také, chápeš ma?“

„Som zodpovedná, dokonca mám už aj vážny vzťah,“ zaklamala som automaticky a zahryzla si do pery. „Tá nezodpovedná Rebecca je už pár týždňov preč.“

„Aký máš vzťah?“ opýtal sa šéf a stiahol obočie.

„No, je dosť vážny. Môj priateľ je dosť vplyvný človek a nechceme aby to ešte všetci vedeli.“

„Ak mi dokážeš za pár týždňov, že si zodpovedná, projekt je tvoj!“ vyhlásil šéf a odišiel zo zasadačky. Nečujne som zvýskla a zaškerila sa. To miesto bude moje, len si treba nájsť naozaj takého chlapa, akého som opísala. To by nemalo byť ťažké.

Pár krát s ním pôjdem na nejakú akciu, pár týždňov sa budem správať slušne a nevláčiť sa každý druhý deň po nočných kluboch a práca je moja.