Girl on fire 4.

Rebecca

„Si v poriadku?“ opýtala sa ma Eleanor aspoň po stí krát. Zvalila som sa do postele a zahľadela sa do stropu.

„Samozrejme. Teda trochu ma štve, že šéf vyrazil Claire,  to bola mimochodom moja asistentka,“ objasnila som rýchlo. „Blíži sa až nebezpečne ku mne.“

„Myslela som skôr to, čo vypustil z úst ten somár Liam.“

Prevrátila som očami. „El, keby som sa mala psychicky zrútiť po každé, čo ma niekto nazve štetka, tak už nikdy neodídem zo psychiatrie.“

Eleanor si vzdychla. „On takýto nebýva. Akurát sa rozišiel s priateľkou, takže má ťažké obdobie.“

„Nemusíš ho obhajovať. Mne ten Liam, rozhodne žily netrhá,“ odvrkla som už o čosi nahnevanejšie a prehodila som si telefón do druhej ruky.  „Podľa mňa je divný. No dosť o ňom. Naozaj môžem ísť s vami do USA?“

„Samozrejme,“ zasmiala sa El. „Nemôžeš. Musíš. Žiadne námietky. Louis si o tebe myslí, že si zábavná kopa. Tak si to u neho nepozdrav.“

„Nebude Liamovi vadiť, že je v prítomnosti štetky?“ opýtala som sa a pozrela sa na manikúru. „Nechcem nikoho kaziť.“

Nemusela som El ani vidieť a vedela som, že prevracia očami. „Ty nie si žiadna štetka!“ vyhlásila El.

Prikývla som. „No, ako kedy,“ povedala som s úškrnom. „V každej žene je kus štetky.“

El sa zasmiala. „Fajn. Už musím ísť, zajtra môžeme niekam ísť. Okey?“

„Mám prácu. Som totálne vyťažená. Šéf ma v kuse buzeruje. Myslím si, že som jeho slúžka,“ posťažovala som sa.

„Prečo neskončíš?“

„Tá práca je skvelá a jeden hlupák ma proste nevytlačí. Ja si z debilných ľudí nič nerobím. Proste si žijem svoje a kašlem na ostatné,“ vyhlásila som a pomaly sa usmiala.

„Páči sa mi tvoj postoj. Tak ja sa ozvem, pá,“ zamrmlala El.

„Ahoj a nezabudni pozdraviť Louisa.“

„Samozrejme.“

Odložila som mobil a stiahla si na hlavu vankúš. Napriek tomu protivnému Liamovmu  prístupu som na naše divné stretnutie neustále myslela. On bol proste iný. Každý chalan chcel byť so mnou. Hoci Louis miluje El, pozeral sa na mňa s drobnou túžbou.  Liam nič. Nazval ma ľahkou a nijak extra ho to netankovalo.

Zahryzla som si do pery. Netreba sa nad tým zamýšľať. Ja mám predsa iné priority, pripomenula som si a zavrela oči.

„Dopekla, Kingová, kde mám tie papiere?“  opýtal sa ma šéf rozladene. Jeho bledomodré oči na mňa rozčúlene pozerali. Musela som si pripomenúť, že on je môj šéf a z jeho sprostým prístupom nič nespravím.

„Mary vám ich mala dať na stôl,“ povedala som a silene sa usmiala.

Šéf sa zvrtol. „Mary!“

Predstavila som si útlu blondínku Mary ako sa trasie pred šéfom. Ona nikdy nebola ani nebude silná povaha. Ja by som si tak veľmi po hlave skákať nenechala. Hodinky zastali na dvanástke. Čas na obed.

Zobrala som si béžovú  kabelku a vyšla z kancelárie. Zvykla som chodiť na obed s Beatrice a Jasiccou, ale tie mali momentálne na starosti nejaký veľký projekt, takže si na mňa čas poriadne nenašli.  

Vo výťahu som sa obzerala v zrkadle. Mala som na sebe biele rifle, bledú oranžovú blúzku a béžové baleríny, s kovovou špičkou. Vlasy som mala ako zvyčajne vyžehlené.

Po obede som sa ešte musela vrátiť na pár hodín do roboty a potom, som konečne mohla ísť domov. Respektíve za El. Od nášho  posledného stretnutia prešli tri dni.

Neďaleko kancelárie, je jedna špičková reštaurácia, kde varia výhradne zdravo a chutne. Dbám na svoju životosprávu a zdravý životný štýl. Všetko musí byť na jednotku. Celý môj život.

Vonku vládlo prijemné augustové počasie, Londýn bol plný turistov a všade sa ozývala hlučný vrava ľudí. Veľmi mi chýbal Paríž. Za ten rok som si tam neuveriteľne zvykla. Naučila sa po francúzsky a zvykla si na ten pomalý životný štýl, ktorý mi úplne vyhovoval.

Reštaurácia bola až nezvyčajne prepchatá. Obzvlášť mladými babami, ktoré si čosi vzrušene šepkali a hrkútali. Ledva som sa prepchala dnu.

Zastala som pri bare a čakala kým si ma niekto konečne všimne.

„Ahoj Rebecca,“ pozdravil ma jeden z čašníkov – Tom.

„Ahoj, prečo je tu tak narvané?“ opýtala som sa a oprášila si gate. „Obeduje tu snáď kráľovná?“

Tom sa zasmial a vyšiel spoza pultu. „Nie, nie. Usadím ťa vzadu. Je tam tuším jeden voľný stôl, špeciálne pre teba.“

Išla som za Tomom, do zadnej časti. Ďakovala som Bohu, že som si dnes nevzala topánky na platforme ale baleríny.

Usadila som sa za jediný voľný stôl a oblizla si pery. „To čo zvyčajne,“ povedala som Tomovi. Ten len prikývol a vzdialil sa.

Vytiahla som mobil a skontrolovala všetky odkazy a správy. Nič. Nezvyčajné. Okolo obeda vždy mávam kopec správ, odkazov a pozvaní na obed. Odložila som mobil a sklopila pohľad.

„Čo tak sama?“ opýtal sa ma mužský hlas.

Zodvihla som hlavu a prezerala si chalan čo si sadol oproti mne. Mal krásne modré oči, úprimný úsmev a blond vlasy. Pripadal mi známy.

„Ty si Niall, že?“ opýtala som sa a nesmelo sa usmiala. Dúfala som, že som trafila.

Niall ku mne vystrel ruku. „Niall Horan, a ty?“

Podala som mu ruku a zasmiala sa. „Rebecca King,“ predstavila som sa. „Odkedy celebrity chodia do takýchto reštaurácií?“ 

Niall sa zasmial. „Chcel som vyskúšať niečo zdravšie.“

„Toto je to pravé miesto. Varia tu geniálne,“ súhlasila som a uškrnula sa. „Objednal si si niečo špeciálne?“

Niall mykol plecami. „Zeleninová polievka nie je špeciálna. Len klasická.“

„Vyskúšaj nejaké syrové šaláty. Neoľutuješ,“ ubezpečila som ho.

„Beriem na vedomie. Mal by som šancu, keby som ťa večer na niečo pozval?“

Prekvapene som zažmurkala. „Prepáč, ale večer už niečo mám,“ odbila som ho. Niall sa zatváril smutne a pokrútil hlavou. V tom momente mi zazvonil mobil. Na displeji bola Eleanorina fotka. Spomeň čerta, pomyslela som si.

„Počúvam, El,“ povedala som a usmiala sa.

„Kde si?“ opýtala sa ma El. V pozadí som počula Louisov hlas.  Niall medzitým na mňa hľadel.

„Na obede, potrebuješ niečo?“

Čosi povedala, ale nič som jej nerozumela, kvôli tomu, že Louis niečo rozprával. Prevrátila som očami. „Eleanor, prosím zopakuj mi to a povedz Louisvoi nech je ticho, lebo nerozumiem.“  Niall sa narovnal a hľadel na mňa akoby som povedala nejakú dôležitú informáciu.

„Môže ísť s nami večer aj Louis?“ povedala El hlasnejšie.

Prikývla som. „Samozrejme, na také čosi sa nemusíš pýtať,“ odvetila som. „Vyzdvihnete ma teda okolo siedmej?“

„Áno, zlatko. Tak sa vidíme. Pá.“ Zložila.

„Prepáč,“ povedala som Niallovi a usmiala sa. „Kde sme skončili?“

„Tá Eleanor,“ začal pomaly. Určite mu to došlo.

Prevrátila som očami. „Áno Eleanor Calder. Som Elina najlepšia kamarátka z výšky,“ objasnila som.

„Svet je malý,“ povedal Niall napokon.

Zasmiala som sa. „To máš teda pravdu.“

Tom predo mňa postavil šalát a pozrel na Nialla. Nebol zvyknutý, že obedujem aj s niekým iným ako s babami. Podľa jeho uznanlivého pohľadu som usúdila, že Niall je podľa neho sympatický.
     „Vieš, dnes ideme spolu s Eleanor a Louisom do FunkyBuddhu, nepridáš sa?“  navrhla som a napichla si na vidličku šalát.

Niall sa usmial od ucha k uchu. „Jasné, aj tak som nemal žiadne väčšie plány. Musím už ísť lebo ma bude kamoš hľadať. Takže sa vidíme,“ zamrmlal a žmurkol na mňa. Priateľsky som sa na neho usmiala a vložila si vidličku do úst.

„Niall, kde toľko si?“ ozvalo sa od dverí. Spoza boxov vychádzal Liam a pohľadom hľadal Liama. Takmer mi vypadla vidlička z rúk. Sťažka som preglgla.

Liam si najprv všimol Nialla a potom mňa. Otvoril ústa do korán.

Silene som sa zaškerila. „Ahoj Liam,“ pozdravila som.

Niall na náš prekvapene pozrel. „Ja toho Louisa zabijem! Každý ťa pozná len ja nie,“ povedal a pokrútil hlavou.

Mykla som plecami a usmiala sa. „Upokoj sa Niall, vidíme sa večer,“ povedala som medovým hlasom. „Majte sa.“

Postavila som sa, vzala si kabelku a do rúk chytila tanier s úmyslom nechať si ho zabaliť. Keď som prechádzala okolo Liama na sekundu som sa zastavila a nepatrne prižmúrila oči. Nahnevaný pohľad mi opätoval. Proti mojej vôli mi skrútila žalúdok a poskočilo mi srdce.