Girl on fire 3.

Liam

„Liam, kde toľko trčíš? Eleanor začína byť nervózna,“  vyprskol po mne Louis. Zažmurkal som a odstrel závesy, aby do bytu prúdilo trochu svetla. Loki na mňa opatrne pozeral s pricapenými ušami.

„Prepáč, zaspal som. Sľubujem, že som hneď tam, len vyvenčím Lokiho. Už tam je tá kamoška?“ opýtal som sa a zodvihol zo zeme veci a odniesol ich do koša na špinavé prádlo.

„Áno,“ odvetil Louis stroho. To neveští nič dobré. Čakal som aj nejaký opis.

„Je sympatická?“

„Podľa mňa áno. Čakal som  buď vyzývavú štetku, alebo utiahnutú knihomolku, ale ona nie je ani jedno. Pripadá mi celkom milá, ale zároveň aj nebezpečná. Takým tým ženským spôsobom.“

Prikývol som a povzdychol si. „Takže si spokojný, nie?“

„Samozrejme.“

Navliekol som na seba biele tričko a prehodil si mobil do druhej ruky. „O pol hodinku som tam, povedz El, že ma meškanie mrzí,“ zamrmlal som a prehrabol si vlasy.

Louis zahmkal. „Hej, hej. Dúfam, že sa budeš správať milo,“ podotkol opatrne.

Odfrkol som a zamračil sa. „Ja sa správam milo vždy.“

„Len aby, Liam. Maj sa.“

Položil som mobil na stôl a pohľadal vodítko pre Lokiho. Loki  natešene krútil chvostom a oblizoval ma. Myslím si, že som si u neho šplhol, keď dostal na raňajky kúsok šunky. 

Vonku ma ako vždy obťažovali fotografi a nejaké tie fanúšičky. Loki neustále skučal a sem tam aj zavrčal. Bol ešte podráždenejší ako ja. To už je čo povedať.

„Liam, ako je to s vami a Danielle? Je pravda, že ste sa rozišli?“ opýtal sa ma jeden reportér. Zaťal som ruky do pästí a silene sa usmial.

„S Danielle sme naďalej dobrý priatelia,“ odvetil som a predieral sa davom naspäť do bytu. Povedal som viac ako som mal. Možno to Danielle nechcela ukončiť. Možno áno. Vzdychol som si a nasypal Lokimu do misky granule.

„Na večer sa vrátim a pozrieme si spolu nejaký film, dobre?“ prihovoril som sa mu a pohladkal ho na krku.

Loki zavrtel chvostom a súhlasne zaštekal. Vzal som si bundu, mobil a vyšiel z bytu.

Rebecca

„El, tá polievka je naozaj výborná,“ pochválila som Eleanor a žmurkla na ňu. „Si skvelá kuchárka!“

„Ona je proste dokonalá,“ súhlasil Louis a pobozkal El na líce. „Mala by si niekedy ochutnať jej špeciálne zmrzlinové poháre.“

Zasmiala som sa. „Raz určite. Čím sú také špeciálne?“

El prevrátila očami a začervenala sa. „Viem kde kupovať správnu zmrzlinu a čerstvé ovocie,“ prezradila a láskyplne na Louisa pozrela.

 Bola som tak šťastná, že sú spolu spokojný. Louis El neustále zahŕňal komplimentmi a ona na neho vrhala zamilované pohľady. Nadobudla som dojem, že Eleanor našla svoju druhú polovičku. Ja som nikdy nemala šťastie na vzťah ako ten ich. Všetky vzťahy u mňa dopadli ako ten z Georgom. Skončilo to fiaskom. Každý ma raz  prestane baviť, nikoho špeciálne som ešte nestretla.

„Ste spolu neskutočne zlatí,“ zamrmlala som a odpila si z džúsu. „Louis, máš šťastie.“ Louis sa zasmial a prikývol. Čakala som úplne iný typ chalana. On bol však bláznivý, ale tak zdravo.

„Aj ja mám šťastie,“ povedala El a rozosmiala som.  „Louis, nemal by si zavolať Liamovi?“

Louis pokrútil hlavou. „Netreba ho súriť. Je celý mimo z Danielle, treba mu dať proste len čas.“ Louis sa zahľadel von z okna a stisol pery.

„Zložitý rozchod?“ opýtala som sa a pozrela na Eleanor.

Tá prikývla a smutne sa usmiala. „Proste to neklapalo.“

„Hej, také niečo poznám,“ zamrmlala som a zmĺkla. „Louis, páči sa ti život superstar?“

Louisov pochmúrny výraz vystriedal úškrn. „Jasné, cestovania a tie baby! Proste si každý deň môžem vyberať,“ prehodil žartovným tónom. Eleanor na neho škaredo pozrela. „Ale ja ľúbim len teba,“ dodal a šťuchol ju.

El potiahla nosom. „Len aby, zlatíčko,“ odvetila a postavila sa od stola. „Donesiem šalát,“ šepla a ponáhľala sa do kuchyne. Ozval sa zvonček a Louisa až vystrelo.

„Už je tu Liam,“ oznámil  a vstával od stola.

Oblizla som si pery a prehrabla vlasy. Bola som zvedavá na toho chalana. Podľa fotky bol naozaj sladký a zároveň dospelý. Chcela som vedieť, či je naozaj taký zlomený ako o tom rozprával Louis a Eleanor.

„Prepáč, Louis, že meškám,“ ozýval sa z obývačky príjemný hlas.

Narovnala som sa a oči nasmerovala k dverám. Stisla som ruky do pästí a zhlboka sa nadýchla. Louis vošiel prvý a tesne za ním Liam.

Liam bol vysoký, svalnatý ale zároveň sladký, hoci teraz vyzeral naozaj zničene. Mal pekné hnedé oči a milý úsmev. Celkovo bol naozaj veľmi pekný. Plus, ktoré som veľmi nečakala.

„Rebecca, toto je môj kamarát Liam,“ predstavil nás Louis. „Liam toto je Rebecca.“

Postavila som sa zo stoličky a sebavedomo prešla k Liamovi a vystrela k nemu ruku. „Rebecca,“ zamrmlala som a usmiala sa.

Liam vypúlil oči a zmätene pozrel najprv na Louisa a potom naspäť na mňa. „Ehm, ahoj Rebecca.“

Z kuchyne sa vyrútila Eleanor a potiahla ma naspäť ku stolu. „Liam, vychladla ti polievka. Becca dúfam, že ti bude šalátik chutiť.“ 

Strnulo som prikývla a stisla pery. Oči som nespúšťala s Liama. „Určite bude výborný, El.“

Liam prikývol a sadol si za stôl. „Naozaj ma mrzí to meškanie,“ zamrmlal a placho na mňa pozrel. Pohľad mal úplne nečitateľný.

Liam

Čakal som hocikoho, ale ženu ako Rebecca nie. Ona proste nespĺňala moje očakávania. Bola ako bábika. Drzá a sebavedomá bábika. Čakal som skôr klasicky pekné britské dievča a nie nejakú princezničku.  

Jej vlasy mali hnedú farbu, až na pár pramienkov, ktoré boli blond. Plné pery mala vykrivené do úsmevu, ktorý predvádzal jej biele zuby. Zelenomodrými očami ma neisto sledovala a tvárila sa popri tom veľmi záhadne.

„Mimochodom, Louis, na budúci týždeň odchádzame v stredu?“ opýtala sa Eleanor a vytrhla ma zo zamyslenia. „Musím si vybaviť isté veci, kým môžem.“

Louis stisol pery a usmial sa. „Tuším áno. Okolo obeda, čo je také súrne?“

Eleanor mykla plecami a uškrnula sa na Rebeccu. „Babské veci. Tak som rozmýšľala, nechcela by si mi robiť spoločníčku v USA?“

Rebecca prekvapene zažmurkala. „El, myslím, žeby to nebolo vhodné,“ odvetila napokon a pokrútila hlavou.

El sa zatvárila dotknuto. „Prečo?“

Rebecca opatrne pozrela na Louis a neskôr aj na mňa. „Som rada, že ma Louis celkom dobre prial,“ usmiala sa na Louisa a pokračovala. „Ale nechcem pokúšať. Určite by mal pocit, že mu ťa kradnem.“

Eleanor odula spodnú peru. Louis ju chytila za ruku a uškrnul sa na Rebeccu. „Ja budem rád. Aspoň sa El nebude nudiť a ja nebudem musieť behať po obchodoch. Pokojne môžeš ísť s nami. Aspoň si ťa preverím,“ lišiacky sa na Rebeccu usmial a odpil si z džúsu.

Rebecca si povzdychla. „Ak sa mi podarí zobrať si voľno. Šéf je v poslednom čase dosť odporný.“

„Kde pracuješ?“ opýtal som sa bez premýšľania. Všetci pozreli na mňa. Rebecca prekvapene zažmurkala. V jej očiach zažiarilo čosi neznáme. Ako iskričky.

„Som architektka,“ odvetila pohotovo a priateľsky sa usmiala. Chcela niečo povedať, ale prerušilo ju zvonenie telefónu. Pozrela na display a vzdychla si. „Prepáčte, musím to vziať.“ Vzala si mobil a odišla do obývačky.

„Tak čo? Mal som pravdu?“ opýtal sa ma Louis potichu. El si medzitým odbehla do kuchyne zapnúť umývačku riadu.

Mykol som plecami. „Pripadá mi ako taká rozmaznaná bábika,“ odvetil som prosto.

Louis sa uškrnul. „Je fajn. Bude s ňou sranda. Navyše keby som nemal El, bola by celkom schopný kúsok.“

„Ako myslíš,“ zahundral som. „Nie je môj typ. Pôsobí na mňa ľahkých dojmom. Proste mám pocit, že nie je ťažké ju mať.“

„Vážne ďakujem!“ povedala Rebecca ľadovým hlasom. Zvrtol som hlavu, Rebecca stála vo dverách a tvárila sa akoby jej ktosi jednu vylepil. Prebodla ma nenávistným pohľadom a zvrtla sa a odkráčala preč.

„Liam si debil,“ hlesol Louis,  postavil sa zo stoličky a utekal za Rebeccou. Skryl som si hlavu do dlaní.

„Kam všetci šli?“ opýtala sa El.

„Zase som to posral,“ odvetil som a vyšiel do obývačky za Louisom.  Ten stál v obývačke a tváril sa veľmi zničene. Vrhol na mňa znechutený pohľad a pokrútil hlavou.

„Viem, že máš hlavu v smútku kvôli Danielle, ale toto si prehnal.“

„Povedal som len svoj názor,“ mykol som plecami a pousmial. „Asi si slepí,“ odvrkol som a bral si kabát.

„Dlho si sa nezdržal,“ poznamenala Eleanor a prižmúrila oči. „Čo si povedal Rebecce?“ 

Pozrel som sa na Louis a čakal čo spraví. Nemal ktovie akú tolerantnú náladu. „Nazval ju štetkou,“ povedal napokon. Rozladene som na neho pozrel.

Eleanor zhíkla. „To nemyslíš vážne. Naozaj si somár, Liam,“ povedala zvýšeným hlasom. „Mal by si ísť.“

„Vyhadzuješ ma?“ stiahol som obočie.

Eleanor sa protivne usmiala. „Robím ti láskavosť,“ odvrkla. „Rebecca je jeden z najlepších ľudí ako poznám. Prvý krát si ju videl a už hneď si ju musel uraziť. To sa proste nerobí.“

„Pochopil som,“ zahundral som a vyšiel vchodovými dverami. Chvíľu som sa vozil ulicami Londýna, až pokým som sa nerozhodol ísť sa trochu zabaviť. Hoc aj sám. Aspoň nebudem počúvať žiadne hlúpe výčitky.

Všetkých čo sa mi serú do života mám plné zuby. Mali by pochopiť, že už som dospelý.