Girl on fire 14.

Babyy ! :D keďže príbeh budem pridávať sem a nie na stránku :) keďže sa tu nedá dať "like" pre ďalšiu časť bude treba +5 komentov :)) teda ak chcete aby príbeh pokračoval.. :) Ak máte nejaké otázky/ pripomienky/ sťažnosti napíšte do komentu, pod kapitolu ;)) :D hope you like it!

Rebecca

Eleanor prešla popri mne a objala Danielle. Liam stál vedľa mňa ako vytesaný z kameňa. Tváril sa akoby videl ducha. Danielle sa nesmelo usmiala na El a potom sa jej oči upriamili na mňa.

„Ty si Rebecca, že?“ opýtala sa ma.

Preglgla som a silene sa usmiala. „Áno, Danielle.“

Danielle sa uškrnula. „Predstavovala som si ťa inak,“ poznamenala a pozrela sa na Liama. „Si v poriadku?“

Liam zažmurkal a vzdychol si. „Bolo mi už aj lepšie, ale zvládam to.“

„Ja už pôjdem,“ povedala som a stisla pery. „Liam ozvi sa keby niečo a ty El, zavolaj mi,“ zamrmlala som a vykročila dopredu. Liam ma však chytil za zápästie a pritiahol naspäť.

„Dávaj si pozor,“ zamrmlal a letmo ma pobozkal na líce. Cítila som ako som očervenela. Viem, žeby som sa nemala takto cítiť, ale moje telo proste musí reagovať na Liama takýmto spôsobom.

Prikývla som,  zakývala im a rýchlo vyšla von. Cítila som sa divne. Rýchle som zažmurkala a ponáhľala sa do najbližšieho Starbucksu na obľúbené karamelové latte.

„Beatrice, máš večer čas?“ opýtala som sa Bei do telefónu a odpila si z latte. Vonku už bolo šero a všade okolo mňa sa to hemžilo mladými babami.

„Áno, zlatíčko. Podnikneme niečo?“ odpovedala mi a zachichotala sa. „Môže ísť s nami aj Jessica?“

Prikývla som. „Samozrejme. Na to sa ani nemusíš pýtať,“ zasmiala som sa. „Vyzdvihneš ma okolo ôsmej?“ overovala som si.

„Buď pripravená. Zatiaľ, Becca.“

„Pá.“ Odložila som mobil do tašky a usrkla si z latte. Pristúpilo ku mne nejaké dievča a usmialo sa na mňa.

„Ahoj, Rebecca,“ pozdravila ma.

„Eh, ahoj,“ pozdravila som ju neisto a nesmelo sa usmiala. „Deje sa niečo?“ opýtala som sa  a porozhliadla sa po okolí.

„Chcela som ti len povedať, že ste s Liamom strašne zlatí a držím vám place,“ zapišťala a zasmiala sa. neviem prečo, ale prišla mi zlatá. Bola to asi jedna z mála fanúšičiek, čo ma nechceli zabiť. Usmiala som sa na ňu už o čosi prirodzenejšie.

„Cením si to. Si asi jediná, čo to vidí,“ povedala som jej a mávla rukou. „Ako sa voláš?“

„Sam,“ odpovedala mi pohotovo.

„Ak chceš tak mi môžeš napísať svoje meno na twitter a ja ho dám chalanom,“ navrhla som. Sam nadšene prikývla a čarbala svoje meno na papier a podala mi ho. Odložila som ho do kabelky a usmial sa na ňu.

„Rada som ťa stretla!“

„Aj ja teba. Povedz mi ešte, aký sú chalani?“ opýtala sa ma a od vzrušenia jej vlasy takmer stáli dupkom. Bolo to milé. Už viem čo El myslela tým, že niektoré fanúšičky sú milé.

„Sú skvelí,“ ubezpečila som ju. „Blázni, ale super.“

„Tak zatiaľ, Rebecca,“ pozdravila ma a zakývala.

Odkývala som jej naspäť a bez ďalšieho zastavovania kráčala domov.

„Cítim sa úplne vyšťavene,“ posťažovala som sa Beatrice a Jassice. Odpila som si z drinku a prešla pohľadom po dave tancujúcich ľudí.

„Verím ti,“ prikývla Bea. „Ale to, že chodíš s Liamom je dobrá kompenzácia, nie?“ opýtala som sa ma s úškrnom a drgla do Jassici. Obe sa rozrehotali.

Zamračila som sa. „Nič nie je až také perfektné,“ odsekla som a vyplazila na ne jazyk. Po dnešnom stretnutí v nemocnici som mala náladu pod psa. Nič ma nebavilo a nálada bola viac než na bode mrazu. Dokonca sa mi nechcelo ani piť a to už je čo povedať.

Nepáčilo sa mi ako na mňa Danielle pozerala. Videla som na nej, že miluje Liama, ale prečo potom nie sú spolu? Mám právo vedieť aspoň časť odpovedí. Som predsa jeho priateľka, hoci fake.

Pri bare mi ktosi zakýval. Zaostrila som očami na rozmazanú postavu. Bol to George. Vzdychla som si a postavila sa od stola.

„Ospravedlňte ma,“ zamrmlala som a vzala si kabelku.  Kráčala som k Georgovi so zvodným úsmevom.

„Ahoj, láska,“ pozdravil ma George a bez okolkov ma pobozkal na pery.

Odtiahla som sa a poobzerala sa dookola. „Prestaň,“ precedila som pomedzi zuby. „Nie tu,“ dodala som a usmiala sa. „Nepôjdeme niekam inam? Trebárs aj ku mne.“

Georgovi sa rozžiarili oči a zasmial sa. „Ako povieš.“

Otočila som sa k babám, zakývala im a odišla preč. Nech si myslia čo chcú. Teraz som chcela byť len s Georgom. Cítiť jeho dotyk a užívať si to, ako mi do ucha šepká samé lichôtky. Chcem úplne vytriasť Liama z hlavy a zabudnúť na tieto šialené dni.  

Noci s Georgom boli vždy príjemné. On bol dokonalý.  Bol zábavný, milý a vždy povedal niečo, čo ma potešilo. Som z tých ľudí čo potrebujú počuť lichôtky z každej strany, inak to proste nie je ono. Vstali sme krátko po šiestej.

Nechcelo sa mi babrať z oblečením, tak som si na seba natiahla iba čipkovanú nočnú košeľu. Nahá sa po byte prechádzať nebudem, hlavne nie keď tu je Rachel. George si na seba natiahol čierne boxerky a obaja sme v dobrej nálade vyšli z izby.

V kuchyni sedela Rachel spolu s Liamom. Hlasno som odfúkla a pozrela na Georga.

„Liam, čo tu robíš?“ opýtala som sa priškrtene.

Rachel pokrútila hlavou a prevrátila očami. „Nepredstavíš nás?“

Zaškerila som sa na ňu. „Toto je George, môj kamarát,“ povedala som a mykla plecami. Liam si oblizol pery a vzdychol si.

„Popravde som to čakal. Prišiel som ti oznámiť, že o pár dní odchádzam na pár týždňov do Austrálie,“ hlesol a odpil si z kávy.

Našpúlila som pery. „No dobre, čo s tým mám ja?“

„Si moja priateľka,“ precedil pomedzi stisnuté zuby. „Vieš, podviedla si ma rýchlejšie ako som čakal.“ Chcela som namietať, ale George ma predbehol.

„Kamoš, uvoľni sa,“ začal George a zasmial sa. „Ja a Rebecca, sme naozaj len kamoši. Nič viac, nič menej.“

„Nevrav mi kamoš,“ odvrkol Liam a postavil sa zo stoličky. „Rebecca, keby niečo tak mi zavolaj,“ povedal a obrátil sa k Rachel. „Ďakujem za kávu a za rozhovor.“

Rachel mykla plecami. „Za málo.  Prepáč, za toto divadielko.“

Liam sa usmial a prešiel popri mne ku dverám.

Liam

„Ahoj Rachel,“ pozdravil som sa Rachel a vošiel do bytu. Celý byt voňal rovnako kvetinovo ako jeho majiteľka. Čakal som, že sa Rebecca bude pripravovať do práce, ale okrem Rachel bolo v byte prázdno.

„Mrzí ma čo sa včera stalo,“ začala Rachel a viedla ma do kuchyne. „Dáš si kávu?“

Neprítomne som na ňu pozrel a prikývol. Všimol som si, že byt je vyzdobený samými fotkami Rebecci.  Na každej bola s niekým iným. Na väčšine s El, občas sa tam mihla aj Rachel, nejaké iné jej priateľky ale nikde zo žiadnym chalanom.

„Rada sa na seba pozerá,“ zasmiala sa Rachel, keď si všimla ako fotky skúmam. „Dúfam, že ti nevadí bezkofeinová káva,“ zamrmlala. „Inú nemáme.“

Pokrútil som  hlavou. „Rebecca je doma?“

Rachel si sadla oproti mne a odpila si z kávy. „Áno. Nechcem na nikoho bonzovať, ale mám pocit, že nie je sama,“ zamrmlala a stisla pery. Zahľadela sa na moju tvár a skúmala reakciu.

Mykol som plecami. „Nič šokujúce,“ zahundral som priškrteným  hlasom. Odvčera som nemal bohvie akú náladu. V kuse som rozmýšľal nad Andym a neskôr už aj nad Danielle. Starosti sa na mňa hrnuli z každej strany. „Prišiel som jej oznámiť, že o pár týždňov odchádzam.“

„Kam?“

„Do Austrálie.“

Rachel prikývla a váhavo na mňa pozrela. „Viem, že si o mojej sestre myslíš len to najhoršie, ale ona nie je zlá,“ šepla a zahľadela sa na pohár s kávou. „Zabije ma ak zistí, že som ti to povedala, ale čo už.“

„Povedala čo?“ opýtal som sa a prekvapene na ňu pozrel. Neveril som, že Rebecca je nejaký citlivý človek, ktorému na niekom záleží. Rodina je u nej kdesi na samom spodku rebríčka a práca je prvoradá. Taký by človek rozhodne byť nemal.

„Naši rodičia sú skvelí, no len priveľa pracujú. Keď sme boli malé nemali na nás čas. Rebecca bola živé dieťa, no bola dosť, ehm, tučná. Všetky deti ju odstrkovali, posmievali sa jej. Keď mala dvanásť, už to nezvládala. Rozplakala sa a povedala, že už takto nechce žiť. To bolo posledný krát čo som ju videla plakať,“ Rachel na chvíľu zmĺkla a pozrela na mňa či ju registrujem. „Začala zdravo jesť, športovať a veľmi rýchlo chudnúť. Stal sa z nej úplne iný človek. Pár svojich starých kamarátov vymenila za tie najvyzývavejšie baby zo školy, čo sa jej predtým posmievali. Začala sa obliekať dosť neprimerane a vláčila sa s partiou deciek so zlou povesťou. Išla to s ňou dolu vodou, až kým nešla na výšku. Vtedy sa dala dokopy. Trochu. Ale už si ani nepamätám tú usmiatu Rebeccu, ktorá v kuse len žartuje.“ Rachel zmĺkla a pozrela sa znovu na mňa. „Ona nie je zlá, len potom všetkom nedáva najavo svoje pravé emócie. Radšej sa bude hrať na nedobytnú pevnosť čo nikoho nepotrebuje, akoby mala priznať, že jej na niekom skutočne záleží.“

„Čo si tým všetkým chcela povedať?“ opýtal som sa chrapľavým hlasom. 

„Nemal by si ju súdiť Liam. Nemám právo ti to hovoriť, lebo sa nepoznáme, ale prosím, správaj sa k nej milo. Ja verím, že moja mladšia sestrička je kdesi vnútri.“

Prikývol som. „Budem sa snažiť.“ V duchu som si predstavil Rebeccu v mladšom vydaní, bez dokonalej postavy a večného ironického úsmevu. Možno naozaj nie je taká zlá, pomyslel som si, ale hneď tú myšlienku zarazil, lebo Rebecca vošla do miestnosti sporo odetá a s chalanom po boku. Ten chalan mi bol okamžite nesympatický. Vadil mi po Rebeccinom boku.

Šokovane na mňa hľadela. „Liam, čo tu robíš?“ opýtala sa zastretým hlasom.

Rachel si vzdychla. „Nepredstavíš nás?“

Rebecca sa silene zaškerila. „Toto je George, môj kamarát.“

Teraz som si vzdychol pre zmenu ja a oblizol suché pery. „Po pravde som to čakal. Prišiel som ti oznámiť, že o pár dní odchádzam na pár týždňov do Austrálie.“

Rebecca sa zamračila a našpúlila pery. „Čo s tým mám ja?“

Musel som sa poriadne snažiť, aby som jej nepovedal niečo veľmi škaredé. Rachel ma varovne kopla po stolom. „Si moja priateľka,“ precedil som pomedzi zuby napokon. „Podviedla si am rýchlejšie ako som čakal,“ dodal som. Nech je rada, že zo mňa vybehlo len toto.

 „Kamoš, uvoľni sa,“ začal George a zasmial sa. „Ja a Rebecca, sme naozaj len kamoši. Nič viac, nič menej.“ George si asi neuvedomoval, že predo mnou stojí len v boxerkách a práve vyšiel z Rebeccinej spálne.

„Nevrav mi kamoš,“ odvrkol som podráždene. „Rebecca, keby niečo tak mi zavolaj,“ zamrmlal som a obrátil sa k Rachel. „Ďakujem za kávu a za rozhovor.“

Rachel mykla plecami. „Za málo. Prepáč, za toto divadielko.“

Usmial som sa na ňu a postavil sa zo stoličky a prešiel popri Rebecce ku dverám.

„Cítiš sa už lepšie?“ opýtal som sa Andyho a ustarostene stiahol obočie. Príšerne ma mrzelo čo sa stalo. Neznášam, keď ľudia čo mám rád trpia mojou vinou. Pohľad na Andyho, ktorý ležal na nemocničnej posteli ma dosť zožieral.

Andy sa usmial. „Bolo mi aj lepšie, ale nesťažujem sa. Ty sa pochváľ. Vraj tu bolo včera rušno,“ zasmial sa, ale po chvíli sa od bolesti mierne strhol.

„Stretla sa tu Rebecca a Danielle,“ zamrmlal som. „Bolo to celé divné. Mal som predstierať, ako veľmi Rebeccu milujem alebo sa rozbehnúť do Daninho náručia?“

Andy si vzdychol. „To musíš vedieť sám,“ odpovedal mi a narovnal sa.

Mykol som plecami. „Danielle šialene ľúbim, ale odkedy sa do môjho života vplietla Rebecca, celkom som stratil hlavu. Plaché baby sú zlaté, ale drzá a povrchné sú sexy. Ja si o Rebecce nechcem myslieť, že je sexy.“

Andy prevrátil očami. „Rebecca je kus ženy a ty si chlap. Musel by si byť teplý aby si to poprel.“

„Máš pravdu,“ odmlčal som sa. „Myslíš, že keď sa dvaja priťahujú a popri tom neznášajú môže všetko ostať na bode mrazu?“ opýtal som sa a prehrabol si vlasy.

„Od nenávisti k láske je len na skok,“ odvrkol Andy a zasmial sa. „Liam, ale pochybujem, že ty a Rebecca by ste sa do seba vedeli zamilovať. Obaja ste úplne iný. Jediné čo by medzi vami mohlo vzniknúť je posteľný románik a to tuším nehrozí, alebo áno?“ skúmavo na mňa pozrel a čakal na moju reakciu.

Vzdychol som si a prikývol. „Máš pravdu. Môj cieľ je Danielle a to sa v žiadnom prípade nezmení.“ Hneď ako som to však vyslovil som si pred očami predstavil Rebeccinu tvár ako sa usmieva tým svojím typickým úsmevom, až sa mi rozbúchalo srdce. 

 Rebecca a George :)

Girl on fire 13.

Rebecca

Ponaťahovala som sa a zliezla z postele. Bola som strašne rozbitá a to som ani poriadne nepila. Dotackala som sa k zrkadlu, učesala si vlasy a obliekla župan. Po tichu som išla do obývačky a cestou zívala.

„Kedy si prišla domov?“ opýtala sa ma Rachel a pozerala na mňa od sedačky.

Vzdychla som si a naliala si kávu. „Okolo polnoci. Doviezol ma kamarát,“ zahundrala som zachrípnuto. „Je mi dosť zle,“ zachrčala som,  pokrútila hlavou a odpila si z kávy.

„Nebodaj si tehotná?“ doberala si ma Rachel a pohladila si brucho.

Prižmúrila som oči. „Sprosté vtipy si nechaj pre seba.“ Sadla som si do kresla a ozvalo sa hlasné zvonenie. Hodinky ukazovali niečo po desiatej. Kto takto skoro  je už hore? Pozrela som na sestru a silene sa usmiala. „Prejdi sa a otvor!“ požiadala som ju.

Rachel prevrátila očami a nemotorne sa postavila. Pred dverami zastavila a otvorila vchodové dvere. Do vnútra vbehol mimoriadne nahnevaný Liam.  Takmer ma prekotilo.

Rachel zabuchla dvere a prekvapene na neho pozrela. „Najprv by si sa mal predstaviť, nie?“ opýtala sa príkro a zamračila sa. „Takže ty si ten slávny Liam.“

Liam popustil zo svojho kamenného výrazu a pozrel na Rachel. „Áno, prepáč. Teší ma,“ podal jej ruku a neisto sa usmial. Super. Jediný ku komu je odporný som stále ja.

„Rebeccina sestra Rachel,“ predstavila sa Rachel a tvárila sa už o čosi milšie. „Stalo sa niečo?“

Liam sa znovu zamračil. „Áno, tvoja sestra postupne spáva s každým z  mojej skupiny,“ vyprskol Liam a hľadal ma pohľadom.

Postavila som sa z kresla a zamierila k nemu. „Už je to tu zas? S kým som zase spala? Musíš do mňa rýpať aj v mojom vlastnom byte?“ zahučala som na neho.

Rachel sa stiahla a odcupitala na sedačku a usadila sa tam. Naďalej nás však sledovala ako veľmi pútaví film. 

„Jedna z čašníčok ťa videla ako pcháš Niallovi jazyk do krku a potom ste spolu odišli,“ zahučal na mňa Liam. „Prečo sa tak, dopekla, správaš?“

Vyprskla som. „Po prvé. Niall ten jazyk do krku vopchal mne, lebo bol ožratý a po druhé, áno odišli sme spolu, ale len ma odviezol domov. Ja som Niallovi povedala, že medzi nami nikdy nič nebude.“

Liam zažmurkal. „Niall je kvôli tebe zničený!“

„Vieš, nemôžem za to, že si veľa vecí vysvetlil inak ako mal!“ Dupla som nohou. „Nepotrebujem spávať zo žiadnymi hviezdami a ani sa producírovať vedľa nich ako ich slávna priateľka.  Ja nie som nejaká zlatokopka, Liam. Všetko čo chcem je len tá práca. Neser sa do mňa a nechaj ma žiť svojím životom a láskavo vypadni.“

„Liam,“ ozvala sa Rachel. Obaja sme na ňu pozreli, ja nahnevane a Liam prekvapene, akoby zabudol, že tam vôbec sedí. „Som psychologička a možno by som vám vedela pomôcť,“ vyhlásila a usmiala sa. vzala zo stola papier a naznačila aby sme išli k nej. Liam sa pohol ako prvý a ja som ho nahnevane nasledovala.

„Na tieto papiere napíšete tri najdôležitejšie priority vo vašom živote. Tým nájdete spoločnú reč,“ začala a podala nám obom papieriky. Prevrátila som očami  a prebodla Liama pohľadom. Liam si vzdychol a vzal si papier a napísal naň tri čísla.

„Rebecca, nebuď protivná,“ zavrčala Rachel podráždene. „Stres mi neprospieva tak mi ho nepridávaj!“ vytrhla som jej papierik z rúk a začala naň čarbať svoje priority. Na prvé miesto som dala kariéru, na druhé pohodlie a na tretie priateľov.

„Teraz čo?“ opýtala som sa zastretým hlasom.

Rachel mi vytrhla z rúk a pier a vzala si aj Liamov. Z Liamom sme na seba začali zazerať, ale prerušil nás Rachelin vzlyk. Teda nebol to vzlyk. Skôr zdesenie. Ešte lepšie.

„Problém?“ opýtal sa Liam.

„Liam ty si dal rodinu, zdravie a kariéru,“ začala Rachel priškrtene. „Rebecca ty si dala kariéru, pohodlie a priateľov.“

Liam na mňa pohoršene pozrel. „Si ako robot. Máš nejaké city?“

Zaťala som zuby a zhlboka sa nadýchla. „Áno mám, ale moje priority sú dôležitejšie,“ odvrkla som. Áno, možno by som mala mať na prvom mieste rodinu, ale ešte som nedospela do toho štádia, aby sa tam umiestnila.

„Prepáčte, že vám to vravím. Ale absolútne sa k sebe nehodíte,“ zamrmlala Rachel. „Snažte sa nezabiť, inak to pôjde celkom fajn.“

Skryla som si hlavu do dlaní a zaskučala som. „Súhlasím s tebou Rachel. Nehodíme sa k sebe, ale musí tu byť nejaký kompromis,“ začala som a zamračila sa na Liama. „Pozri viem, že si o mne myslíš, že som bezcharakterná štetka, ale nepoznáš ma. Ja si tiež o tebe myslím, že si hlupák, ktorý sa v kuse len sťažuje, každého uráža a je nepríjemný, ale možno taký nie si.“

„V preklade, ja budem držať hubu, ty budeš držať hubu,“ zasmial sa Liam už o čosi uvoľnenejšie. „Súhlasím, ale daj pokoj všetkých členom One Direction,“ zamrmlal a váhavo na mňa pozrel.

Vzdychla som si. „Väčšina je zadaná a ja mám iný vkus. Bez obáv, Payne.“

Liam len prikývol  a zahryzol si do pery. Oči mal nečitateľné.

Po pár dňoch sa všade riešila už len Rebeciam. Na ulici ma prenasledovali dievčatá, fotili si ma a väčšina ľudí sa na mňa priblbnuto škerila. Cítila som sa ako v ZOO. Šéf, len krútil hlavou nad tým, koho som si vybrala za „stáleho“ partnera.

„Čakal som skôr nejakého podnikateľa, nie speváka,“ povedal šéf a zasmial sa. „Nevedel som, že máš také známosti.“

Mykla som plecami. „Eleanor je priateľka jedného z nich. Proste to prišlo,“ zamrmlala som a nesmelo sa usmiala dúfajúc, že  nebude chcieť iné podrobnosti.

„Kde ste sa zoznámili?“ opýtal sa ma akoby naschvál.

Zaťala som ruky do pästí a popri tom sa na mi nechty zaryli do ruky. „No, pred pár týždňami, na jednej spoločnej večeri.“

„V tých novinách vyzeráš znudene, neprospievajú ti fotografi?“ spýtavo na mňa pozrel a usmial sa.

„Ehm, pán Bennet, ponáhľam sa dosť. na ostatné otázky vám odpoviem zajtra, dobre? Dovi,“ zhrabla som si kabát a rýchlo kráčala smerom k výťahom. Ak sa ho nezbavím teraz tak už nikdy.

Navyše mal pravdu. Na všetkých fotkách s Liamom sa tvárim otrávene a on sa netvári o nič lepšie. Obaja vyzeráme akoby nám čosi smrdelo. To asi nie je dobrý začiatok vzťahu. Väčšinou mi fanúšičky posielajú na twitter jeho fotky s Danielle. Ten Liam vedľa mňa a ten na fotkách s ňou, je úplne iná osoba.

Rozhodla som sa pre prechádzku namiesto taxíka. Navyše už pár dní som nebola v posilke a cítila som sa rozkysnutá. Navyše sa cestou môžem zastaviť v Starbuckse.

V kabelke mi zabzučal mobil. Vzdychla som si a pomaly ho vytiahla.

„Áno, El?“  zodvihla som.

„Rebecca, kde si?“ opýtala sa ma El, v hlase  sa jej ozývala hotová panika. „v Liamovom byte vypukol požiar. Liam je s Andym v nemocnici.“

Prikryla som si rukou ústa. „V ktorej?“

„King´s collage,“ povedala Eleanor.

„Stretneme sa tam,“ povedala som a zložila. Nemám Liama, ktovie ako rada ale predstava, žeby sa mu malo niečo stať sa mi nepáčila. Andyho som videla síce len krátko, ale nadobudla som dojem, že je to vtipný a v pohode chalan.  Dúfam, že to nebude nič vážne.

El ma objala a ťahala dovnútra. „Louis je s Harrym vnútri.“ Tvárila sa dosť vyplašene, preglgla som a kráčala za ňou.

„Je Liam v poriadku?“ opýtala som sa priškrtene.

Eleanor na mňa pozrela a jemne sa usmiala. „On je v pohode, ale Andy je na tom horšie.“

Zhlboka som sa nadýchla. „Ako horšie?“

„Je popálený, ale dostane sa z toho. Pár dní tu pobudne a bude v pohode,“ zamrmlala El. „Vyzeráš dosť vystrašene,“ poznamenala.

„Nemusím ho, ale nie je mi prijemná predstava, že sa mu niečo stalo,“ mykla som plecami a povzdychla si. „Nedokážem byť zlomyseľná.“

El sa usmiala a potľapkala ma po pleci. „Netušila som, že to niekedy poviem, ale si dosť citlivá.“

Prevrátila som očami. „Je to nákazlivá.“

Na nemocničnej chodbe sedeli Liam, Louis a Harry. Obaja sa tvárili utrápene a o čomsi sa zhovárali. El si sadla vedľa Louisa a čosi mu povedala.

„Ahoj, Rebecca,“ pozdravili ma Louis a Harry zborovo. Liam na mňa len prekvapene pozrel.

„Ahojte,“ pozdravila som sa a kývla rukou. „Liam, si v poriadku?“ opýtala som sa.

Liam sa postavil a podišiel ku mne bližšie. „No, ja áno. Andy zas až tak nie.“

V očiach mal toľko bolesti. Prišlo mu ho strašne ľúto. „Bude v poriadku,“ sľúbila som a jemne sa usmiala.

Liam prikývol. „Dúfam.“ Bez rozmýšľania som  mu položila ruku na plece.

„Určite,“ šepla som.

Liam položil svoju ruku na moju a na pár sekúnd ju podržal. Rýchle som ju odtiahla a pozrela na prekvapenú El. tá sa tvárila akoby videla nejaký zázrak. Zamračila som sa na ňu ignorujúc Louisove a Harryho udivené pohľady.

„Liam,“ ozval sa za mnou ženský hlas. Zvrtla som sa a zadívala sa do čokoládových očí. Hoci som ju nikdy naživo nevidela, poznala som ju. Dievča predo mnou nebol nik iný ako samotná Danielle. 

Girl on fire 12.

Rebecca

Obliekla som sa, namaľovala a zahľadela sa do zrkadla. K kvetinovému overalu som si obula čierne lodičky, vzala čierne sako a čiernu kabelku. Pripravila som si neutrálny výraz, ktorý nenaznačuje absolútne nič.  Nečitateľný výraz bude určite lepší ako zhnusený. Ešte stále som musela samú seba, presviedčať, že tá práca mi za to všetko stojí.

Cestou z izby som sa zastavila pri notebooku a skontrolovala twitter. Pribudlo mi takmer tisíc nasledovateľov, ale aj toľko nenávistných správ. Každá druhá správa bola o tom, že som štetka a zlatokopka, ktorá Liama len využíva.

Áno, využívam ho. Ale aj on mňa. Na tom nie je nič zlé. Obaja chceme niečo, čo sa nedostaví bez snahy a pár blbých rozhodnutí. Proste to spolu musíme vydržať.

Oči mi zaostrili na  jednou tweete.

@BeccaKing Prečo ničíš všetkým život? Liama si nezaslúžiš! My milujeme Danielle. Zomri!

Preglgla som a prižmúrila oči. To akože budem musieť znášať toto? Nenávistné tweety, správy a ešte aj takéto želania? Áno, uznávam. Niekedy som mrcha, ale teraz som nikomu neublížila.

Takýmto peklom musí prechádzať aj El? prišlo mi jej strašne ľúto. Toto si nikto nezaslúži. Je to odporné a kruté. Navyše aj zbabelé.

@TaylorPayneXX  To sú silné slová... Nič nevieš o tom čo je medzi mnou a Liamom. Ja Liama do ničoho nenútim. Nevieš aká je pravda. Láskavo sklapni! Ste naozaj „verný“ fanúšikovia!  Xx

Zaklapla som notebook a odložila ho pod kopu projektov. Toto bude teda poriadna zábava, pomyslela som si a vyšla z izby.

Rachel stála pri okne a telefonovala a smiala sa. to sa len tak nevidí. Väčšinou sa tvári akoby jej ktosi jednu vypálil. Možno to bude aj mojimi neustálymi pripomienkami ako mi vyjedá chladničku. Raz darmo. Proste si neudrží ústa zavreté. 

Ozvalo sa hlasné zvonenie až som nadskočila. Nabehli mi zimomriavky a rozbúchalo sa srdce.  Nikdy nebývam nervózna, ale po tých správach mi nebolo všetko jedno.

Vzala som si kabelku a ponáhľala sa dole. Liam sa opieral o stenu a tváril sa pomerne pokojne. To sa tak často nevidí.

„Ahoj,“ pozdravil ma a venoval mi silený úsmev.

Prevrátila som očami. „Nehraj to divadielko a makaj! Chcem byť skoro doma.“ Liam mykol plecami a ponáhľal sa za mnou k autu. Otvoril mi dvere a potom nastúpil on.

„Všetci moji priatelia si myslia, že spolu naozaj chodíme. Okrem Andyho. Ten vie pravdu,“ začal mi vysvetľovať plán boja. „Zoznámili sme sa pred pár týždňami, po rozchode s Dani. Zoznámil nás Louis a El. všetko je jasné?“

Mykla som plecami. „Samozrejme. Len nečakaj, že sa budem škeriť a smiať ako tá najšťastnejšia žena na svete.“

Zastali sme neďaleko od klubu a auto v tom momente obklopili fotografi a fanúšičky. Ťažko som si povzdychla a vystúpila za Liamom. Nahodila som jemný úsmev a neisto chytila Liama za ruku.

Ruka v ruke sme kráčali až ku vchodu, kde nás čakala El a Louis. Obaja sa tvárili vážne. Určite ani im fotografi nerobili dobre.

„Ahojte,“ pozdravili sme ich s Liamom naraz.

EL sa zasmiala. „Ste spolu zlatí.“

„Sklapni,“ zahriakla som ju potichu a falošne sa usmiala. Liam ma potiahol za ruku. Prekvapene som na neho pozrela. Musela som sa pozerať do výšky, lebo aj s opätkami som mu nesiahala ani do trištvrtiny hlavy.

„Dajme fotografom čo chcú a potom poďme do vnútra,“ zašepkal mi do ucha. Takto blízko tuším pri mne ešte nikdy nebol. Bolo mi to dosť divné a nepohodlné.

Nechápavo som sa na neho pozrela. „To je čo?“ zavrčala som a zamračila sa.

„Nedaj mi hlavne facku,“ zamrmlal tiež rozčúlene. Netušila som čo chce urobiť, tváril sa dosť napäto.

Bez varovania ma Liam pobozkal priamo na pery. Na dlhú sekundu pritisol svoje plné pery na moje a popri tom ma jednou rukou objal okolo pása.  Ani som nestihla zareagovať a už bolo po všetkom. Liam ma ťahal dovnútra.

Zalapala som po dychu. „To čo bolo?“

„Muselo to byť,“ odbil ma a pustil mi ruku.

Prižmúrila som oči  a zamračila sa. „Si debil Liam,“ zahundrala som a prešla popri ňom a omylom do neho vrazila. Zakotvila som s El pri bare a nič iné už neriešila.

Celý večer ma však Liam predstavoval svojim známym a varovne na mňa zazeral, vždy keď som sa mračila a nadávala. Každý nám želal veľa šťastia šťastnú budúcnosť. Musela som sa ohromne snažiť aby som neprevracala očami.  

Boli tu všetci členovia One Direction. Zayn sa tváril mimoriadne stratene, lebo tu nemal Perrie. Túžila som sa s ňou konečne zoznámiť. El mi ju opisovala ako ukecanú, ale veľmi milú a priateľskú osobu.

Liam ma prinútil si s ním raz zatancovať na pomalú pieseň a popri tom sa usmievať. Hotový horor. Počítala som minúty, kedy už konečne bude koniec a ja budem môcť slobodne ísť.

„Toto je horor,“ zavrčala som a zamračila sa na Liama.

Ten si len povzdychol a prevrátil očami. „Áno, je to choré,“ súhlasil. „Vieš, ale robíme to pre dobrú vec.“

„Dnes som dostala pár skvelých tweetov,“ začala som pomaly. „To bežne ľudia želali Danielle aby zomrela?“ opýtala som a stiahla obočie.

Liam si vzdychol. „Je to ťažké pre všetkých. Ľudia sú cez internet dosť krutý.“

„Ja nie som slabá povaha, ale proste mi to vadí a príde odporné,“ zahundrala som a pokrútila hlavou. „Liam, teraz naozaj všetko najlepšie,“ zamrmlala som a pustila ho. „Už idem. Svoje som si splnila. Maj sa,“ povedala som a odišla.

Zobrala som si zo stoličky sako a kabelku a išla smerom k zadnému vchodu. Počula som za sebou niečie kroky. Neisto som zastala a otočila sa.

Tackal sa za mnou Niall so širokým úsmevom.

„Kam máš namierené?“ opýtala som sa ho.

Niall len mykol plecami. „Domov. Môžem ťa niekam zviesť?“

„Takto chceš šoférovať?“

Niall prevrátil očami. „Mám odvoz. Môžem a niekam zviesť?“

Mykla som plecami. „Pre mňa, za mňa.“ Z Nialla bol dosť cítiť alkohol. Z neznámych príčin sa mu v očiach črtalo isté odhodlanie.  Podoprela som ho a vykročila smerom ku východu. On ma však zdrapil za ruku a pritlačil ku stene.

Objal ma okolo pása a začal bozkávať.  Nechcelo sa mi ho odstrčiť. Cítila som z neho bolesť, ktorej som nerozumela. Nechcela som ho zraniť viac ako bol. Len som tam stála a bozk mu opätovala.

„Niall,“ zavzdychla som. „Minule som ti niečo povedala. Toto nie je ani trochu správne,“ povedala som mu a bolestne sa na neho usmiala.

Niall len mykol plecami a silene sa usmial. „Bol to len nápad.“

Vzdychla som si a nasledovala ho. „Mávaš bežne nápad strčiť babe jazyk do úst?“

Niall sa len zasmial a podržal mi dvere.