Rebecca
Celý deň som bola podráždená.
Vždy keď sa ma niekto niečo opýtal iba som odvrkla, zamračila sa alebo
zanadávala. Nič viac. Keď som načrtávala
nejaké projekty ruky sa mi triasli a nevedela som spraviť poriadnu dlhú,
rovnú čiaru.
„Si nejaká divná,“ poznamenala
Beatrice a nesmelo sa na mňa
usmiala. Beatrice bola rovnako stará ako ja. Teda plus pár mesiacov.
Mykla som plecami. „Hektický
týždeň. Myslíš, že už môžem ísť? Ponáhľam sa,“ zamrmlala som a všetky veci
napchala do tašky. Rukou som drgla do nádobky s perami a ceruzkami.
Všetko sa vysypalo po stole. Zanadávala som.
„Upracem to,“ povedala Beatrice
a už všetko strkala naspäť. „Choď už a daj sa dokopy! Normálne ťa
nespoznávam,“ uškrnula sa na mňa a narovnala mi papiere na stole.
„Ďakujem, Bea, maj sa,“ zakývala som jej a vyšla
z kancelárie.
Pred budovou ma už čakal Liam
opretý o auto. Navzájom sme si venovali rozladený pohľad a jeden
silený úsmev. Otvoril mi dvere na aute, nesmelo som nastúpila a stiahla si
krátku sukňu nižšie.
„Načo to divadielko?“ opýtala som
sa namiesto pozdravu.
Liam len mykol plecami. „Čo si
oblečieš na večer?“ opýtal sa ma a premeral si ma od hlavy až po päty.
Podľa kritického pohľadu mu vzhľad neschvaľoval.
„To je moja vec, nie?“ odvrkla
som a stisla pery. „Navyše si nemyslím, žeby som tam mala ísť.“
„Si moja priateľka,“
zaprotestoval Liam a pridal plyn.
„Fake priateľka,“ opravila som ho
a prehliadla sa v zrkadle. „Liam, naozaj si nemyslím, že toto je
dobrý nápad. Mali by sme to ešte prehodnotiť.“
Liam sa uškrnul a stiahol
obočie. „Nepovedal by som, že práve ty si zbabelec.“
„Nie som zbabelec,“ zavrčala som
a zaklapla zrkadielko.
Liam mykol plecami. „Nevyhovuje
ti to, že sa nemôžeš schádzať s inými?“ podpichol ma a zamračil sa.
Kabelka mi padla na nohy a jej obsah hlasno zabuchotal.
„Drž hubu,“ zahriakla som ho.
„Nejde o to! Len proste nechcem byť s tebou.“
„Je to vzájomné.“
Tss. Čo si to o sebe preboha
myslí? Pre mňa nie je žiadna hviezda. Akurát tak debil, ktorý je ku každému
milí, teda až na mňa.
Viezli sme sa v absolútnej
tichosti. Ja som ignorovala Liama a Liam ignoroval mňa. Takýto spôsob
komunikácie mi úplne vyhovoval.
Autom zastal neďaleko Oxford
Street. Neisto som vystúpila, prehodila si vlasy cez plece a zhlboka sa
nadýchla. Liam zamkol auto a chytil ma za ruku. Okamžite som svoju vytrhla
z tej jeho a škaredo na neho pozrela.
„Čo robíš?“ spýtala som sa
priškrtene.
Liam zanadával a znovu ma
chytil za ruku. „Proste ma len drž a snaž sa tváriť spokojne.“
„Nie som dobrá herečka,“
zahundrala som a sklopila pohľad. Moja drobná ruka bola v obrej
Liamovej. Ach, kam tento svet speje? Ako sa môj život mohol takto obrátiť hore
nohami za dva týždne?
Ruka v ruke sme si
vykračovali po Oxford Street. Za pár minút nás obklopili fanúšičky a pár
novinárov. Ja som stála bokom a Liam sa fotil a odpovedal im na
otázky. Tie baby ním boli úplne posadnuté. Celé to bolo choré. Jasné, aj ja som
bývala fanúšička spevákov, ale nikdy nie až takáto.
„Prepáčte už musím ísť,“ zamrmlal
Liam, chytil ma za ruku a ťahal do obchodu. Tváril sa spokojne akoby sa
nič nestalo.
„Ako to zvládaš?“ opýtala som sa
zo stiahnutým obočím. Ja by som sa asi zosypala a to pritom rada bývam
v centre pozornosti.
Liam mykol plecami. „Sila zvyku.
Väčšinou to robím rád.“
Prikývla som a šla si
obzrieť krátke modré šaty. Liam ma však potiahol späť, nepatrne som striasla
jeho ruku a rozčúlene na neho pozrela. „Máš nejaký problém?“ opýtala som
sa.
„Nemôžeš sa obliekať menej ako
štetka?“ opýtal sa ma a zahryzol si do pery.
Privrela som oči a zhlboka
sa nadýchla. „Ešte raz v súvislosti so mnou použiješ slovo štetka tak
končím. Vôbec ma nepoznáš, takéto reči si vyprosím.“
Liam chcel namietať, ale radšej
zmĺkol. Veľmi dobrá voľba.
„Idem si pozrieť ten kvetinový
overal, dobre? Je dostatočne dlhý?“
Liam mykol plecami
a nasledoval ma. Overal mi sadol ako uliaty. Kúpila som si k nemu
čierne náušnice v tvare ruže. Všetko to k sebe bude skvele sedieť.
Nikto mi už nebude môcť nič vyčítať. Ale ak hej tak už si nebudem držať ústa
zavreté.
Zaplatila som za veci
a znovu chytila Liama za ruku. Už poriadne dlho som nikoho takto
nedržala. Bola som síce s Georgom,
ale to nebolo nič. Bolo to skôr nutnosť ako potreba. On vo mne nikdy
neprebúdzal nejaké extra emócie. Žiadny chlap vo mne neprebúdzal nejaké extra
emócie. Ak nerátam Liama. Ten vo mne prebúdzal poriadny hnev.
„Kam ideme ešte?“ opýtala som sa.
„Môžem ťa zaviesť domov? Neviem
kde bývaš.“
Prikývla som a nastúpila do
auta. Navigovala som Liama až k môjmu bytu. Z pár viet čo povedal, mi
bolo jasné, že on býva len o pár blokov ďalej. Liam zastal pred mojím
bytom, stisol pery a pozrel na mňa.
„Budem sa snažiť byť slušný,“
povedal napokon a jemne sa usmial.
„V preklade neznášam ťa, ale
budem to tajiť?“ opýtala som sa zvýšeným hlasom. „Budem sa snažiť o to
isté.“
Liam sa zasmial a pokrútil
hlavou. „Vieš o tom, že si hrozná?“
Našpúlila som pery. „Ale chodím
s Liamom Paynom, zase taká zlá byť nemôžem nie?“ opýtala som sa ľadovo. „O
šiestej ťa čakám na tomto mieste, nemeškaj.“ Vystúpila som z auta
a kráčala preč.
„Nepovedala si mi, že
s Liamom nechodíš?“ opýtala sa ma Rachel, len čo som vošla do dverí. „Sú
vás plné správy. Dnes ste boli nakupovať, že?“
Skryla som si tvár do dlaní
a zaskučala. „Prečo, Bože, všetko takto komplikuješ?“ Najprv som neverila
v Boha, ale časom sa moje presvedčenie zmenilo. Určite je niečo medzi
nebom a zemnou. Ak mám v niečo veriť tak jedine v Boha.
Vysvetlila som Rachel celú
situáciu a popri tom som pila víno, ktoré som dosť potrebovala.
„Už všetko chápeš?“ opýtala som
sa sestry.
Rachel prikývla a usmiala
sa. „želám vám to!“
„Ty si ma nepočúvala?“ zahučala
som na ňu. „Je to fake vzťah!“
„Zabudla si, že som
psychologička. Uvidíš, že budete spolu šťastný,“ Rachel sa zasmiala a prehodila
si vlasy cez plece.
„Sklapni!“ zahriakla som ju.
Rachel sa najprv zaškerila potom
sa jej na tvár objavila bolesť a šok. V panike som ju chytila za ruku
a potľapkala po tvári.
„Rachel! Reaguj! Si
v poriadku?“ opýtala som sa jej.
Rachel prikývla a stisla
pery. Bola neuveriteľne biela. „Stavím sa o čo chceš, že to bude chlapec.
Normálne som cítila ako ma poriadne kopol.“ Chytila sa za brucho a usmiala
sa.
„Mala by si to povedať našim
a aj Chrisovi,“ vyzvala som ju a vstala z pohovky. „Teraz ma
ospravedlň.“
„Kam ideš?“ spýtala sa
prekvapene.
„Pripraviť na večer. Liam má
narodeniny a trvá na tom aby som išla aj ja,“ zahundrala som
a prevrátila očami.
„To je romantické,“ rozplývala sa
Rachel. Fakt jej tie hormóny už ubližujú, pomyslela som si.
„Sklapni,“ povedala som jej znovu
a odišla do izby.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára