Liam
„Je koniec, Liam!“ zakričala na mňa Danielle so slzami
v očiach a s kuframi odišla vchodovými dverami. Dvere hlasno tresli
a buchnutie doplnilo Lokiho bolestné zavitie. Uprel som pohľad na Lokiho, ktorý sa tváril
mimoriadne utrápene.
„Ona sa vráti,“ zamrmlal som.
Loki zaštekal a vbehol do spálne. Super. Ešte aj pes je na Daniellinej
strane. Ako sa to mohlo všetko tak pohnojiť? Možno som naozaj, ako povedala
Danielle, slepý, že som si nič nevšimol.
Danielle proste došli nervy
a odišla. Bojím sa, že teraz sa tak skoro nevráti a nezaberie ani
moje prosíkanie pod jej oknom a dennodenné posielanie jej obľúbených
kvetov. Neverím však, že by sa na mňa úplne vykašľala. Treba jej dať iba čas.
Zvalil som sa na sedačku
a pod hlavu si strčil vankúš. Hľadel som na strop a premýšľal ako
ďalej. Nenapadalo ma absolútne nič.
V hlave som mal jedno veľké prázdno. Nahmatal som mobil a vytočil prvé číslo,
ktoré ma napadlo.
„Počúvam,“ ozval sa Harry.
V telefóne čosi zaškvrčalo.
„Ahoj, Hazza. Čo to, dopekla,
robíš?“ opýtal som sa. Snažil som sa, aby môj tón znel pobavene
a vyrovnane, nechcem aby sa každý rýpal do môjho vzťahu s Danielle.
Na to teraz naozaj nemám náladu.
„Varím,“ odvrkol Harry
a rozosmial sa. „Je tu na pár dní Gemma, tak trávime spolu rodinný čas.
Deje sa niečo?“ Moja nádej na zábavu okamžite pohasla. Harry sa určite nebude chcieť rozbiť, keď je
u neho Gemma.
„Myslel som, žeby sme sa mohli
ísť niekam zabaviť. Napríklad do FunkyBuddhu,“ navrhol som a modlil sa aby
súhlasil.
„Fú, vybral si si zlý čas. Gemma
nemá náladu. Veď poznáš ženy, čo tak zajtra?“ V telefóne som rozoznal
Gemmin nahnevaný hlas ako čosi hučí na Harryho.
„Jasné, zavolám ostatným. Čau.“
Rýchlo som zložil a vytáčal Niallovo číslo.
Ten je za každú srandu
a nebude namietať. Bohužiaľ som sa mýlil a Niall si odskočil na pár
dní do Írska. Je na porazenie, že mám milión kamarátov, ale každý musí akurát
dnes riešiť svoje rodiny. Zayn je s Perrie v Bradforde.
„Louis, prosím povedz, že máš
dnes večer čas,“ vyhŕkol som zúfalo. Vážne mi už dochádzala trpezlivosť.
„Jasné, El ide na nejakú akciu s kamarátkou
z vysokej a ja som voľný ako vták,“ zavtipkoval Louis a rozosmial sa.
„Kam pôjdeme?“
„Môžeme ísť do kina,“ navrhol som
opatrne.
„Liam, to, že som voľný ako vták som myslel obrazne. Na rande
s tebou nepôjdem.“
„Ty si debil. Jasné, že nie na rande,“
odvrkol som a prevrátil očami. „Tak môžeme ísť do FunkyBuddhu.“
„To už znie lepšie,“ súhlasil
Louis. „Berieš zo sebou aj Dani?“
Stisol som pery a prižmúril
očami. „Rozišli sme sa,“ vyhŕkol som napokon. „Nechcem to riešiť po telefóne,
dobre? Večer sa porozprávame, prídem po teba okolo ôsmej. Musím ísť vyvenčiť
Lokiho, čau,“ zamrmlal som a zložil. Telefón som šmaril do kresla
a išiel do kuchyne.
Nasypal som do Lokiho misky
granule a nalial mu čistú vodu. Loki to len oňuchal a zaliezol pod
stôl. Škaredo som ma neho pozrel a povzdychol si.
„Nebuď fajnový,“ zahundral som
a sadol si na stoličku. Loki sklopil uši a zavil. Niekedy ľutujem, že
Danielle si zmyslela, že najlepšie bude Lokiho naučiť zavíjať vždy keď sa cíti
nepohodlne. Nadobudol som dojem, že Loki sa bude cítiť nepohodlne dosť často.
Presne ako ja, kým sa Danielle nevráti.
Rebecca
„Eleanor!“ zakričala som
a hodila sa El okolo krku. „Bože, dievča! Tak si sa zmenila,“ rozplývala
som sa. El sa rozosmiala a odhrnula mi vlasy z tváre.
„Ty máš čo hovoriť! Naposledy si
vyzerala ako vyrastená puberťáčka. Teraz vyzeráš úplne inak ako poriadna žena,“
Eleanor mykla plecami a znovu sa rozosmiala.
Áno, má pravdu. Predtým som sa
obliekala až priveľmi nevhodne, až neskoro mi došlo, že zo vzhľadom pochybnej dievčiny sa ďaleko nedostanem.
Vyhádzala som zo skrine všetky priesvitné blúzky, minisukne a kúpila si
tie najdrahšie handry priamo od návrhárov. Zmenila som účes a začala sa
o seba riadne starať.
Momentálne som na sebe mala
čierne šaty bez ramienok, vysoké červené opätky a bielu koženú bundičku.
Hoci ma polka žien nazýva štetkou, ťažkú hlavu si z toho nerobím. Mama ma
naučila, že ľudia ma neznášajú, len kvôli tomu, že chcú byť mnou.
„Zmena je život,“ odpovedala som
jej a ruka v ruke sme si vykračovali po Oxford Street. „Pochvál sa!
čo máš nové? Je to s tebou a tým chutným zajačikom vážne?“
El vyprskla som a jemne ma
buchla do pleca. „Bože, ty si zvedavá!“ prevrátila očami a vyplazila na
mňa jazyk. „Ale áno. Je to celkom vážne, som zamilovaná už dva roky
a v kuse sa cítim tak, akoby som ho zbadala prvý krát.“
„To je sladké,“ zasmiala som sa.
„Máš šťastia. Fanynky ti nevadia? Určite nemáš žiadne súkromie,“ potiahla som
nosom a porozhliadla sa dokola. Prisahala by som, že som videla pár ľudí
s foťákmi. Mne publicita neprekáža,
moja povaha si ju priam vyžaduje. Zato El bola vždy taká tichá a pokojná.
„Zvykla som si. Louis mi zato
stojí,“ povedala a zamilovane sa usmiala. „Je to ako vlastná rozprávka.“
„Som rada, že už som nastálo
v Londýne. Budeme mať na seba viac času a zoznámiš ma s ním,“
rozkázala som a uškrnula sa. „Chcem sama posúdiť, či je pre teba ideálny.“
„Je vo všetkých ohľadoch,“
vyhlásila El a zachichotala sa.
„A čo v posteli?“
„Becca!“ zapišťala El. „O tom sa
na ulici vážne baviť nebudeme,“ schladila ma okamžite a na perách sa jej
zjavil ten bláznivý úsmev, čo som na výške tak milovala.
Mykla som plecami
a prižmúrila oči. „Porozprávaš mi všetko Calderová, či sa ti to páči alebo
nie.“
El prevrátila očami
a strčila si pramienok vlasov za ucho. „Samozrejme Kingová, ale najprv
ideme nakupovať!“ El ma schmatla za zápästie a vtiahla do prvého obchodu,
na ktorý sme narazili.
Cítila som sa akoby sme znovu
boli na vysokej. Obyčajné, zamilované, bláznivé pubertiačky. Je fajn byť doma ,
pomyslela som si.
Liam
Porozprával som Louisovi
o všetkých problémoch s Danielle, ten usúdil, žeby sme každý
potrebovali čas osamote. Vravel, že aj on a El majú občas krízu, ktorú si
dokážu vyriešiť len vtedy, keď každý ide niekde inde. Po pár dňoch sa
k sebe vrátia a znovu je všetko ako predtým. Pochybujem však, že Danielle bude rovnaká ako
Eleanor.
„Ona sa vráti, nie hneď ale vráti
sa,“ ubezpečil ma Louis a nalial do seba ďalší pohárik whisky. „Môžem
poprosiť El, nech sa za teba prihovorí,“ navrhol opatrne a pozrel na mňa
ponad pohár, čo zvieral v ruke.
Pokrútil som hlavou. „Nie teraz.
Možno po pár dňoch. Aj ja si musím odpočinúť od tých večných hádok. Proste
potrebujem čas len pre seba.“
„Ak chceš, môžeme to tu zbaliť
a ísť k nám. El sa nenahnevá, navyše som zvedavý na tú jej slávnu
kamošku. Ospevuje mi ju už týždeň.“ Louis si znovu odpil a prižmúril oči. „Dúfam,
že to nebude nejaká barbina, čo mi zničí El.“
Zasmial som sa a prevrátil
očami. „Pochybujem, že El sa baví s barbinami.“
„To dúfam.“
„Tak poďme. Nech upokojím tvojmu
svedomiu,“ zažartoval som aj veď do smiechu mi rozhodne nebolo. Keby som však
ostal doma, všetko by mi pripomínalo Danielle a náš spoločný život, ktorý
sa možno skončil. Ach, len to nie.
Zaparkoval som auto neďaleko od
Louisovho domu a pomohol podnapitému Louisovi vstať. Podopieral som ho až
k vchodovým dverám. Tam sme strávili asi desať minút kým Louis našiel
kľúče a odomkol tým správnym.
„Bože, Louis, ukáž,“ zahundral
som a vytrhol mu kľúče z ruky. „Budeme tu do Vianoc.“
„Nebuď protivný, vieš aké je
ťažké otvárať, keď sa všetko točí a vidím to dvakrát?!“
Zasmial som sa a strčil
Louisa dnu. Takmer sa potkol o prach domu, keby som ho nebol včas
zachytil. Niečo mi našepkávalo, že El ma zabije. Ale čo už. Možno ju spoločnosť
jej kamošky upokojí.
Zabúchal som na dvere
a popri tom sa oprel o stenu. Louis čosi brblal, ale nevnímal som ho.
Ďakoval som bohu, že trávim toľko času v posilňovni a dokážem ho bez ťažkostí udržať na nohách.
Otvorila nám prekvapená Eleanor.
„Preboha, Louis!“ zavrčala a ťahala ho dnu. „Liam, ako si to mohol
dopustiť?“
„Prepáč El, potreboval som sa
rozprávať,“ zahundral som a pokúsil sa o úsmev. Louis sa zatiaľ
zvalil na sedačku a potichu na nás hľadel.
Eleanor si vzdychla a sadla
si do kresla pri krbe. „Louis, pil aj za teba, čo?“
„Tak nejako.“
„Nezabudnite, že som stále tu,“
varoval nás Louis a zaškeril sa.
El prevrátila očami a ja som si len
povzdychol „Inak volala mi Danielle,“ zamrmlala Eleanor napokon a váhavo na mňa pozrela.
„Určite ti povedala, že som tá
najväčšia sviňa pod slnkom a už nemá zmysel so mnou strácať čas, že?“
El sa zatvárila dotknuto. „Nebuď
somár, Liam. Dani ťa ľúbi, len potrebuje čas.“
„Nemáš tu mať kamošku? Louis sa
bál aká bude,“ povedal som v snahe zmeniť tému. Eleanor na mňa chvíľu
hľadela, až sa nakoniec pousmiala.
„Becca, šla domov. Louis sa nemá
čoho báť. Ona je taká, aká by mala byť každá žena.“
Stiahol som obočie
a nechápavo na ňu pozrel. „To je aká?“
„Sebavedomá a cieľavedomá.
Vie čo chce a ide si za tým. Áno, má svoje chyby, ale ona je naozaj super. Dobre, je neskoro,“
prerušila El svoje rozprávanie. „Niekedy vás zoznámim nech si spravíš vlastný
názor. Veď vieš, radšej raz vidieť ako stokrát počuť,“ zasmiala sa a hodila
vankúš na sedačku.
„Jasné, jasné,“ zahundral som
a staval sa na odchod.
Eleanor ma pomaly objala
a povzbudzujúco sa na mňa usmiala. „Príď zajtra na obed. Prestaň hlavne
depkovať. Všetko bude v pohode.“
„Mhm. Ahoj,“ zabuchol som za
sebou dvere. Do očí sa mi konečne natisli slzy a začali mi dopadať na
košeľu. Ach, Dani, prosím vráť sa, pomyslel som si skleslo a ponáhľal sa
domov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára