Girl on fire 2.

Rebecca

Otvorila som dvere na svojom byte, skopla z nôh vysoké topánky a zložila z rúk kabelku a nákupné tašky.  Bytom sa niesla vôňa špagiet a nejakého syra, ktorého meno som nevedela určiť.

Prižmúrila som oči a vytiahla si z kabelky slzný sprej. Ja som určite nevarila, nikdy nevarím. Z kuchyne som počula hlasné kroky a prúd vody. Zhlboka som sa nadýchla a po špičkách prešla do kuchyne.

Ak v kuchyni nebola dvadsať sviečok, tak ani jedna. Na stole bola kytica ruží a na tanieroch boli špagety. O balkónové dvere sa opieral George s víťazným úsmevom.

„Čo, dopekla, robíš v mojom byte?“ vyštekla som na neho a stisla v rukách slzný sprej. „Myslela som, že si mi už kľúče vrátil.“

George sa pohol smerom ku mne. „Uvítal by som milšie privítanie,“ zamrmlal a uškrnul sa. odhrnul mi z tváre vlasy a odsunul stoličku aby som si mohla sadnúť.

„Zaslúžim si takéto niečo?“ opýtala som sa zo zdvihnutým obočím. „Podľa mňa nie.“

„Ale no tak! Nechci ma sklamať, Rebecca. Babral som sa s tým celé poobedie, špagety máš rada, nie?“

Stroho som prikývla a pustila sa do jedla. Celodenné nakupovanie ma riadne vyšťavilo. Všetko som zjedla a výdatne to zapila šampanským. George sa na mňa díval akoby som bola nejaký vzácny obraz. Znepokojovalo ma to.

Odložila som príbor a oblizla si pery. „Bude aj dezert?“ spýtala som sa a jemne sa usmiala. George zažmurkal a odpratal veci zo stola a napchal ich do umývačky. Ja som si zatiaľ vyzliekla bundu a prehodila ju cez stoličku.

Postavila som sa k oknu a sledovala Georga. Naozaj bol mimoriadne pekný, ale pre mňa bol primladý. Mal len niečo cez osemnásť.  Vždy som dávala prednosť starším chalanom, respektíve mužom.

George podišiel ku mne bližšie a bez váhania ma pobozkal na krku. Zavrela som oči a zaklonila hlavu. Pevne ma chytil okolo pása a začal ma bozkávať na ramenách, až postupne smeroval hore. Najprv zasypal líce bozkami, až sa konečne prepracoval k ústam. Objala som ho okolo krku a zaplietla mu ruku do čiernych vlasov.

Cítila som ako mi rozopína vzadu šaty.  Zašiel ďaleko a viac už nedovolím, to nie je môj štýl. Vyrovnala som sa a otvorila oči. „George,“ zavzdychala som mu do ucha.

„Áno?“ ozval sa dychtivo.

„Je koniec,“ odvrkla som chladne a odstrčila ho od seba. „Vráť mi kľúče a pobaľ si veci skôr, ako zavolám políciu. Želám pekný večer,“ silene som sa usmiala a odstúpila od neho. 

„P-prečo?“ vykoktal zo seba. „Ako to myslíš, že koniec?“

Prevrátila som očami. „Myslím to vážne. Vypadni!“ vyštekla som a strčila do neho. „Kľúče polož na stôl.“

Neveriacky na mňa hľadel. Trhalo mu kútikmi úst. Spokojne som sa usmiala, keď položil kľúč na stôl.

Nenávistne na mňa pozrel. „Si obyčajná štetka,“ zavrčal rozladene.

Znovu som prevrátila očami. „Dovidenia, George.“ Zabuchla som za ním dvere a vyzliekla som zo seba šaty. Dopriala som si výdatnú sprchu a obliekla sa do pyžama.

Chvíľu som si pozerala veci do práce, až som to napokon vzdala.  Bolo už dosť neskoro a Eleanor ma predsa čaká zajtra na obed, nemôžem neprísť. Vypla som notebook a odložila papiere.

Pozhasínala sviečky a zaľahla do postele. V hlave som si prehrávala dnešný deň, až pokým som spokojne neupadla do spánku.

„Ahoj, El,“ pobozkala som Eleanor na líce a spokojne sa na ňu usmiala. „Ten obed vonia výborne,“ pochválila som ju a vdýchla tú lahodnú vôňu.

El sa usmiala. „Máš krásne šaty,“ povedala a viedla ma do obývačky. Všade tu bolo ticho a poriadok, čakala som, že ten Elin Louis už bude v pozore a bude skenovať každý môj pohyb. Všetci chalani sú rovnaký, každý musí otestovať najlepšiu kamošku svojej baby, či na ňu nemá náhodou zlý vplyv.

„Kde máš muža?“ opýtala som sa s úsmevom a usadila sa na sedačke.

Eleanor si vzdychla a zahryzla do pery. „Včera sa s kamarátom trošku zoťal. Za chvíľu ho pôjdem zobudiť.“

Prikývla som a rozosmiala sa. „A to som si myslela, že iba ja som mala rušný večer,“ zamrmlala som a prehrabla si vlasy.

El na mňa prekvapene pozrela. „Čo sa stalo?“

„Dlhý príbeh.“

Rozhodila rukami a usmiala sa. „Máme čas, navyše obed ešte nie je a Louis bude hore najskôr za hodinu.“

„Vieš, v tej našej firme, dostávame zákazky buď na vyžiadanie klientov, alebo nám tie väčšie priradí šéf. V centre bývajú jedny pracháči zo synom a ja som sa dozvedela, že chcú zrekonštruovať ten svoj barák a ešte nemajú architekta.“ Eleanor na všetko prikyvovala a tvárila sa  dosť sústredene.  „Náhodne som sa zoznámila s ich synom Georgom a zabalila som ho. Ten chalan mal sotva osemnásť, ale dokonale som si ho omotala okolo prsta. Takže som získala dobrú zákazku, ale on si myslel, že je to vážne. Včera som ho poslala bez milosti do riti. Niesol to ťažko,“ zmĺkla som a zahľadela sa na El.

El otvorila ústa do korán a pokrútila hlavou. „Ty naozaj spravíš všetko pre tú svoju prácu.“ Hovorila to nesúhlasne, ale aj pochvalne zároveň. „Nikdy by som si nepomyslela, že si taká zákerná mrcha.“

Spokojne som sa usmiala. „Ďakujem,“ našpúlila som pery. „Tá práce je pre mňa dôležitá, nezabrzdia ma žiadne prekážky.“

„Máš môj rešpekt,“ El sa zasmiala a ponáhľala sa skontrolovať obed. Ja som sa zatiaľ vybrala pozrieť si ich fotky, čo mali vystavené na poličkách a stene. Na všetkých vyzerali s Louisom naozaj šťastne. Dokonale sa k sebe hodia. Navyše Louis je naozaj úctyhodný kúsok. S ním by som si veru dala povedať.

Jedna fotka ma však zaujala viac ako ostatné. El tam bola aj s ostatnými chalanmi. Stála medzi Louisom a ešte jedným, ktorého meno si nepamätám. Všetci sa na fotke tvárili ako malé deti, on bol však vážny a ako jediný pôsobil dospelo.

„Kto je to?“ opýtala som sa, keď Eleanor prišla do izby.

El chytila fotku do ruky a ukazovala na jednotlivé tváre. „Toto je Harry,“ ukázala na chlapca s kučeravými vlasmi. „Toto je Niall,“ ukázala na chalana  s blond vlasmi. „Ja, Louis, Liam, ten mimochodom príde na obed tiež,“ zamrmlala a prstom ukázala na poslednú osobu.

„To je Zayn, jeho poznám,“ zamrmlala som. „Nie som veľká directionerka, ale Zayna som si ľahko zapamätala.“

Eleanor sa rozosmiala. „Musím ťa varovať, že Perrie nie je taká tolerantná ako vypadá.“

Prevrátila som očami. „Ja ho nejdem baliť! Dobre vieš, že ja nestojím o rozprávku s hviezdami, mne stačia šľachtici a významný politici,“ prehodila som žartovným tónom. El sa mi vrhla okolo krku a silno ma objala.

„Ani si nevieš predstaviť ako si mi chýbala ty opica,“ povedala a rozstrapatila mi vlasy.  Chvíľu sme sa doťahovali, keď sa ozvalo čiesi odkašľanie. Obe sme sa narovnali a pozreli smerom k spálni.

V dverách stál Louis a tváril sa zničene. Som toho názoru, že slabé povahy by sa nemali rozbiť. 

El ma poťahala za ruku a blažene sa usmiala. „Louis, tak toto je Rebecca Kingová,“ predstavila nás El. „Becca toto je Louis.“

Louis mi potriasol rukou a priateľsky sa na mňa usmial. „Som rád, že ťa konečne spoznávam. Eleanor nerozprávala o ničom inom len o tebe.“

„No áno, mne zas rozprávala len o tebe,“ odvetila som s úsmevom. 

„Lebo mám vás oboch tak rada,“ zachichotala sa El a vbehla znovu do kuchyne.

„Som rada, že je šťastná,“ zamrmlala som a usmiala sa na Louisa. „Ona si vždy vedela vyberať. Na začiatku vysokej snívala o princovi Harrym, ale odo mňa to nemáš,“ pošepla som mu a oblizla si pery. Louis si teatrálne zamkol ústa a odhodil kľúč.

„Som lepší?“

Mykla som plecami. „Zatiaľ viem, že je šťastná. Omrknem si  ťa ešte,“ sľúbila som a išla za El do kuchyne. Spoza chrbta som počula Louisov tlmený smiech.